Niekoľkokrát sa mi podarilo zachytiť správu, že tu a tam vo svete sa žena v úctihodnom veku stala matkou. Nedávno 70ročná pani porodila trojičky. Vďaka neuveriteľným možnostiam umelého oplodnenia stúpa vek matiek až do závratných výšiek. Materstvo a tehotenstvo sa takto dostáva do rúk žien vo veku babičiek až prababičiek. Je to morálne a správne? Aký bude mať život dieťatko, ktorého matka sa pravdepodobne nedožije ani maturity?

Ja podobný spôsob manipulácie s detskými osudmi odsudzujem a myslím si, že s rozvojom vedy by mala byť stanovená horná hranica veku matky a nedovoľovať x-letých starenkám počať dieťa a to vo všetkých krajinách. Každá žena sa môže stať matkou v produktívnom veku, či už prirodzenou metódou, umelým oplodnením alebo adopciou. Na svete tisícky detí vyrastá bez rodičov a bezdetným párom môžu priniesť nový zmysel života, radosť a oporu v starobe rovnako a v niektorých prípadoch aj lepšie ako vlastné deti.

Nie každej z nás je súdené stať sa matkou. Ale keď už sa to nepodarí do 40–50, prečo nerozmýšľať o adopcii? Matka v 70 nemôže splniť svoju materskú úloho dokonale a môže zomrieť ešte pred nástupom potomka do školy. Kto sa potom bude oň starať? A čo povedia na to spolužiaci, že má mamku vo veku ich prababičiek? Dieťa bude trpieť a mamka-babka tiež.

Prirodzenosť by mala byť v tehotenstve zachovaná aspoň čo sa týka veku rodičov. Verím, že v našich krajinách sú podobné prípady v nedohľadne.